Izba pre tínedžera


Deti neustále rastú. Jedného dňa sa proste zdvihne a odíde ani sami nebudete vedieť, ako sa to vlastne stane. Ale dovtedy sa oň musíte poriadne postarať. Nech už ide o čokoľvek, musíte svojmu dieťaťu ukázať, že najdôležitejšie je, aby vám vo všetkom dôverovalo. Aby jednoducho vedelo, že sa na vás môže vždy obrátiť. Ale verte tomu, že to nie je také jednoduché. Prvý konflikt medzi vami môže nastať už skutočne veľmi skoro, a to vtedy, keď sa rozhodnete, že potrebujete prerobiť jeho detskú izbu.

student
 
Keď ste mu zariaďovali izbu predtým, určite vám nevedela alebo nevedel vyjadriť svoj názor ohľadom nábytku alebo farby stien. Vaše dieťa bolo vtedy určite celé hrdé, pretože sa konečne sťahovalo z vašej spálne do svojej vlastnej izby. A to je pre mnohé deti obrovský krok vpred (aj keď možno nejaký čas bude v noci stále chodiť spávať k vám). Teraz, keď už je z vášho malého dieťaťa dospievajúci človek, má vám ku svojej izbe čo povedať, tým si môžete byť istý. Už nemôžete rátať s tým, že mu všetko zariadite a on bude len spokojný. Skôr si môžete byť istý tým, že s vaším výberom určite nebude ani trochu spokojný. Prečo? Z veľmi jednoduchého dôvodu. Potrebuje rebelovať.

přestváka
 
Vy si na druhej strane musíte uvedomiť, že izba dieťaťa nie je ani zďaleka to isté, ako izba tínedžera. Podľa toho sa musíte vedieť aj zariadiť. Izba tínedžera musí jednoducho vyžarovať už bezstarostnosť dospeláka a žiadne decké prvky tam nemajú čo robiť. Ak, samozrejme, netúži vaša dcérka po nejakých plyšákoch z detstva. Určite nechajte vaše dieťa, aby si zariadilo izbu podľa seba, snažte sa však, aby si ju udržalo v neutrálnych tónoch. Možno teraz vaše dieťa počúva punk a myslí si, že toto je cesta, no nedovoľte mu, aby si jednu stenu nechal celú čiernu, pretože taká je naša spoločnosť. Skúste mu ukázať, že izba môže byť zariadená neutrálne, aby sa s ňou dalo neskôr pracovať.

Pre spoločnú vec


Ak chce dospelý človek v dnešnom svete existovať, už sme si dávno zvykli, že potrebuje kariéru. Nevravím tým, že musí, byť kariérista. Skrátka potrebuje si začať zarábať a každý môže zvoliť inú cestu. Kariérou môžeme nazvať aj ak niekto vykonáva bežnú prácu. Je to určitý posun v jeho živote, ten človek nie je nečinný a privyrába si. Ale kariéra môže mať pre niekoho i inú cestu. Buď stále mení zamestanie, alebo na sebe pracuje a posúva sa vyššie, či dokonca plánuje vlastnú živnosť. Bežná práca, ale aj tieto postupy, všetko to možno nazvať kariérou. Kariéristom nazývame človeka, ktorý ide „aj cez mrtvoly“ a ostatným pritom podráža nohy. To určite nie je charakteristika každého človeka, ktorý zarába a má určitý zisk. Ako som vravel, existujú rôzne cesty.

změna

• Práca, dohody, plat, sú pojmy, ktoré k zisku a kariére bezpochyby patria. Týkajú sa záujemcu o prácu, no i poskytovateľa práce. Teda pracujúceho i podnikateľa.

Potencionálny zamestnanec a pracujúci chce prísť k peniazom, ktoré podnik vynáša a to tým, že výrazne napomôže k výrobe či poskytovaniu služieb. Zamestnávateľ takisto potrebuje ľudí, ktorí by sa o výrobu či poskytovanie služieb starali, lepšie povedané, vykonávali by ich. V mnohých prípadoch je totiž nemysliteľné, aby takú prácu či služby dokázal vykonávať len jeden človek. Práve preto sú pre podnikateľa potrební zamestnanci a zamestnanci zasa potrebujú podnikateľa, pretože ten im zaistí určitý finančný zisk zo svojho podniku, ktorý vytvoril.

dělnice

V oboch prípadoch vravíme o budovaní kariéry. Kariére pracujúceho i o kariére človeka, ktorý sa rozhodol podnikať. Možno si dnes už neuvedomujeme, ľudstvo už prežilo i triedne boje a proletariát, ale aj bezcitný kapitalizmus a vykorisťovanie, no veci by určite pre obe strany fungovali lepšie, ak by si obe strany rovnako uvedomili, že sú na seba odkázané a vlastne o zisk podniku sa starajú obaja. Obe strany pracujú pre rovnaký podnik, rovnakú vec. Spoločne, bez vyvyšovania sa a bez nenávisti by sa pracovalo i zarábalo krajšie, aj jednoduchšie pre obe strany.