Ak chce dospelý človek v dnešnom svete existovať, už sme si dávno zvykli, že potrebuje kariéru. Nevravím tým, že musí, byť kariérista. Skrátka potrebuje si začať zarábať a každý môže zvoliť inú cestu. Kariérou môžeme nazvať aj ak niekto vykonáva bežnú prácu. Je to určitý posun v jeho živote, ten človek nie je nečinný a privyrába si. Ale kariéra môže mať pre niekoho i inú cestu. Buď stále mení zamestanie, alebo na sebe pracuje a posúva sa vyššie, či dokonca plánuje vlastnú živnosť. Bežná práca, ale aj tieto postupy, všetko to možno nazvať kariérou. Kariéristom nazývame človeka, ktorý ide „aj cez mrtvoly“ a ostatným pritom podráža nohy. To určite nie je charakteristika každého človeka, ktorý zarába a má určitý zisk. Ako som vravel, existujú rôzne cesty.
• Práca, dohody, plat, sú pojmy, ktoré k zisku a kariére bezpochyby patria. Týkajú sa záujemcu o prácu, no i poskytovateľa práce. Teda pracujúceho i podnikateľa.
Potencionálny zamestnanec a pracujúci chce prísť k peniazom, ktoré podnik vynáša a to tým, že výrazne napomôže k výrobe či poskytovaniu služieb. Zamestnávateľ takisto potrebuje ľudí, ktorí by sa o výrobu či poskytovanie služieb starali, lepšie povedané, vykonávali by ich. V mnohých prípadoch je totiž nemysliteľné, aby takú prácu či služby dokázal vykonávať len jeden človek. Práve preto sú pre podnikateľa potrební zamestnanci a zamestnanci zasa potrebujú podnikateľa, pretože ten im zaistí určitý finančný zisk zo svojho podniku, ktorý vytvoril.
V oboch prípadoch vravíme o budovaní kariéry. Kariére pracujúceho i o kariére človeka, ktorý sa rozhodol podnikať. Možno si dnes už neuvedomujeme, ľudstvo už prežilo i triedne boje a proletariát, ale aj bezcitný kapitalizmus a vykorisťovanie, no veci by určite pre obe strany fungovali lepšie, ak by si obe strany rovnako uvedomili, že sú na seba odkázané a vlastne o zisk podniku sa starajú obaja. Obe strany pracujú pre rovnaký podnik, rovnakú vec. Spoločne, bez vyvyšovania sa a bez nenávisti by sa pracovalo i zarábalo krajšie, aj jednoduchšie pre obe strany.